Domov » Mia a Benko sadia tulipány
Mia, Benko, mamka a ocko spoločne sadia cibuľky tulipánov vo svojej jesennej záhrade.

Mia a Benko sadia tulipány

Jedného chladného jesenného rána skákali Mia a Benko v lístí pred domom. Šuch, šuch, ŠUCH! Ocko vyšiel von s malou lopatkou a mamka niesla papierové vrecko.

„Kto mi pomôže zasadiť tulipány?“ spýtala sa mamka. „Ja!“ zvolala Mia. „Aj ja!“ pridal sa Benko. „A kde sú kvety?“ Mamka otvorila vrecko. Vnútri boli malé hnedé cibuľky. Benko sa pozrel pod ne a potom ešte raz nazrel do vrecka. „Žiadne kvety tu nie sú,“ povedal. „Nezabudla si ich?“

Benko nazerá do papierového vrecka s cibuľkami tulipánov, zatiaľ čo Mia a ich rodičia sa usmievajú.

Mamka sa usmiala. „Toto sú cibuľky tulipánov. V každej sa ukrýva maličká rastlinka aj zásoba potravy, ktorá jej pomôže rásť.“ Mia držala cibuľku v záhradníckej rukavici. „Budeme mať kvety už zajtra?“ „Až na jar,“ odpovedal ocko.

Mamka ukazuje Mii a Benkovi maličkú rastlinku ukrytú v cibuľke tulipánu.

Benko vyvalil oči. „NA JAR? Veď dovtedy sa ešte veľakrát vyspíme!“ „Prečo ich teda sadíme už teraz?“ spýtala sa Mia. „Pretože pred jarou majú veľa práce,“ vysvetlila mamka. „Najprv potrebujú čas, aby im pod zemou narástli korienky. Potom im zimný chlad pomôže pripraviť sa na kvitnutie.“ Benko sa pozrel na svoju cibuľku. „Tak sa radšej pusť do práce!“

Ocko vykopal v slnečnom záhone pri vchodových dverách malé jamky. Boli dosť hlboké, aby cibuľky zakryla poriadna vrstva zeme. „Špicatým koncom nahor,“ ukázala mamka. „A spodkom nadol!“ doplnil Benko. Vložili cibuľky do jamiek a medzi každou nechali trochu miesta. „Aby mal každý dosť priestoru,“ povedala Mia.

Potom cibuľky prikryli zemou a suchý záhon jemne poliali. „Hotovo,“ povedal ocko. „Sú zababušené pod perinkou zo zeme.“ Benko sa zatváril ustarostene. „Nepotrebujú plyšových medvedíkov?“ „Nepotrebujú,“ usmial sa ocko. „Ani jedného maličkého?“ „Ani jedného maličkého.“ Benko jemne pohladil zem. „Dobrú noc, cibuľky.“

Rodina sadí cibuľky tulipánov do záhona špicatým koncom nahor.

Na druhý deň ráno sa Benko ponáhľal k vchodovým dverám. Záhon bol na svojom mieste. Aj zem bola na svojom mieste. Ale tulipány nikde. „Robia tam vôbec niečo?“ spýtal sa.

„Začínajú rásť tam, kam nevidíme,“ povedala mamka. „Ich korienky rastú nadol do pôdy. Držia rastlinky na mieste a nasávajú vodu.“ „Akoby pili cez maličké slamky?“ spýtala sa Mia. „Áno,“ prikývla mamka. „Trochu podobne.“

Počas nasledujúcich týždňov sa pod zemou rozrastali tenké korienky. Nad nimi padalo lístie. Šuch, šuch. Dážď klopkal. Klop, klop. A deti si obliekali čoraz teplejšie kabáty.

Z cibuliek tulipánov sa pod daždivou jesennou záhradou rozrastajú jemné korienky.

Potom prišla zima. Jedného rána bola celá záhrada biela. „SNEH!“ zvolala Mia. „SNEH!“ zvolal Benko. Vybehli von v čižmách, čiapkach a rukaviciach. Mia si ľahla a urobila snehového anjela. Benko vedľa nej vytvoril menšieho. Skúsil to aj ocko. „Jój!“ vykríkol. „Mám sneh za kabátom!“ Deti sa smiali tak veľmi, až mal Benkov snehový anjel jedno krídlo celé roztrasené.

Neskôr vygúľali tri snehové gule a pri chodníku postavili snehuliaka. Mamka mu dala šál. Mia pridala dve kamienkové oči. Benko mu zapichol mrkvový nos, ktorý trčal nabok. „Hľadá niečo pod zub,“ povedal Benko.

Mia sa naklonila k snehuliakovi. „Prosím, stráž naše tulipány.“ „Sú tam pod snehom,“ vysvetlil Benko a ukázal na zasnežený záhon. „Ale budeš musieť čakať.“ Snehuliak stál úplne nehybne. Vyzeral, že čakať vie naozaj dobre.

Mia, Benko a ich rodičia sa hrajú v snehu vedľa záhona s ukrytými cibuľkami tulipánov.

Pod snehom zostali cibuľky schúlené v studenej pôde. Korienky ich bezpečne držali na mieste a zima im pomáhala pripraviť sa na jar.

Cibuľkám tulipánov rastú pod zasneženým záhonom korienky a pripravujú sa na jar.

Deň za dňom bolo teplejšie. Kvap, kvap, kvap. Sneh sa zošmykoval zo strechy. Snehuliak bol čoraz menší a menší, až z neho zostal iba šál, kamienky a mrkva.

Jedného rána si Mia všimla pri vchodových dverách niečo zvláštne. „Benko, poď sa pozrieť!“ Zo zeme vytŕčala malá zelená špička. Potom ďalšia. A ešte jedna! „Malé zelené nošteky!“ zvolal Benko. „To sú výhonky,“ povedal ocko. „Naše tulipány vyrastajú z cibuliek.“

Mia a Benko objavujú prvé zelené výhonky tulipánov, kým sa topí sneh.

Výhonky rástli každým dňom vyššie. Na slnku sa rozvinuli zelené listy. Pod zemou korienky nasávali vodu. Nad zemou listy využívali slnečné svetlo, aby rastlinkám pripravili ďalšiu potravu. Čoskoro niesla každá stonka púčik, ešte pevne zatvorený kvietok. „Už?“ zašepkal Benko. „Už skoro,“ povedala Mia.

Mia a Benko sledujú, ako zatvorené púčiky tulipánov rastú v jarnom slnku.

O niekoľko dní sa otvoril prvý kvet. Žltý! Potom červený. Ružový. Fialový. Otváralo sa čoraz viac tulipánov, až bol celý záhon plný farieb. „Mamka! Ocko!“ volali deti. „Naše kvety sú tu!“

Celá rodina sa zišla na schodíku pred domom. Mia ukázala na tulipány. „Zasadili sme ich, keď padalo lístie.“ „A korienky im rástli tam, kam sme nevideli,“ povedal Benko. „Potom im zima pomohla pripraviť sa,“ dodala mamka. „A teraz je jar!“ potešila sa Mia.

Rodina obdivuje červené, ružové, žlté a fialové tulipány rozkvitnuté na jar.

Benko si čupol k žiarivo žltému tulipánu. „Trvalo ti to veľa a veľa nocí,“ zašepkal. „Ale pozri sa na seba!“ Jemný vánok zakýval kvietkom. Benko mu zakýval hlavou naspäť a potom sa naklonil bližšie. „A vôbec si nepotreboval plyšového medvedíka.“

Mamka sa zasmiala. Ocko objal Miu okolo pliec. A pred ich domom sa všetky tulipány spokojne kývali v slnečnom svetle.

Komentár

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené ako *

Vaše meno a komentár môžu byť verejné. Váš e-mail sa nezobrazuje. Ako spracúvame komentáre a avatary.

Ďalšie čítanie

Navigácia príspevku