Kde bolo, tam bolo, na stole v detskej izbe stála klávesnica. Celý deň robila ťuk-ťuk, klik-klik.
Jedného rána išla mamička Lisa okolo stola. Zakopla o kocku. Bum! Lakťom zhodila klávesnicu na zem.
Bác! Písmenká povyskakovali zo svojich miestečok a rozkotúľali sa po celej izbe. Kotúľ, kotúľ, kotúľ!
Chvíľu bolo ticho. Potom písmenká otvorili očká a ožili!
Písmenko O bolo okrúhle ako koliesko.
Pod stolom našlo autíčko, ktorému chýbalo jedno koliesko. Cvak! O sa nasadilo presne na jeho miesto.
Brm-brm! Autíčko mohlo opäť jazdiť a veselo krúžilo po celej izbe.
Písmenko C bolo zahnuté ako banán. Zakotúľalo sa do misky s ovocím a ľahlo si vedľa ozajstných banánov.
Mamička Lisa dostala chuť na banán. Natiahla ruku do misky a vytiahla C.
„Hm,“ povedala. „Tento banán je nejaký tvrdý!“
C sa zachichotalo. „Ja nie som banán. Ja som písmenko C!“
Písmenko S sa vlnilo po koberci ako malý hadík. Sss-sss!
Mačka Mica ho uvidela a od strachu vyskočila až na skriňu.
„Mňau! Had!“
„Neboj sa. Ja som len S,“ ticho zasyčalo písmenko.
Písmenko A sa postavilo na dve pevné nožičky a vyzeralo ako malý stan.
Plyšový zajko hneď vliezol dnu. „Juchú! Ideme stanovať!“
Písmenko B si ľahlo na bok. A na čo sa podobalo? Na okuliare!
Plyšový medveď si položil B na nos. „Konečne všetko vidím!“
Písmenko U vyzeralo ako malá hojdačka.
Gumená kačička si doň sadla a hojdala sa sem a tam. Hojdy-hojdy. Pí-pí!
Potom si mamička Lisa kľakla na zem. „Kdeže ste, písmenká moje?“
Písmenká sa začali vracať. O prišlo na autíčku. C vyskočilo z misky s ovocím. S sa priplazilo spod skrine.
Zajko pustil A zo stanovania a medveď vrátil svoje okuliare B, aj keď sa mu veľmi nechcelo. U prišlo aj s kačičkou.
Mamička Lisa vrátila písmenká na klávesnicu jedno po druhom. Klik. Klik. Klik.
Len jedno písmenko chýbalo. Písmenko Z!
Hľadali ho pod stolom, za kvetináčom aj v krabici s hračkami.
Kde len mohlo byť Z?
V mamičkinej papuči! Z tvrdo spalo a chrápalo: „Zzzz… zzzz…“
Veď Z je predsa písmenko, ktoré najradšej spinká.
Mamička Lisa sa usmiala, opatrne Z zdvihla a položila ho na jeho miestečko. Klik.
Potom zívlo O. Zívlo aj C, S, A, B a U. Áááách!
Všetky písmenká boli unavené z kotúľania, hojdania a stanovania. Jedno po druhom zaspali a klávesnica stíchla.
Žiadne ťuk-ťuk. Žiadne klik-klik. Len potichučky: „Zzzz…“
Dobrú noc, písmenká. Dobrú noc aj tebe.
Komentár