Ahoj! Ja som ponožka Dupinka.
Som ponožka Bena.
Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Ben je veselý a dobrý chlapček. Najradšej sa hrá.
Stavia veže z kociek, preháňa autíčka a skáče po posteli.
Ale upratovať? To sa mu vôbec nechce.
Autíčka nechá na koberci, kocky na schodoch a medvedíka vo vani.
A nás ponožky? Nás len tak hodí hocikam.
HOP! HOP! PLESK!
Ja som mala šťastie. Mňa maminka našla a dala do šuflíka.
Ale moje kamarátky sú preč. Aj moja dvojička Dupko.
Večer maminka otvorí šuflík a vidí iba mňa.
„Ben, kde máš všetky ponožky?“
Ben pokrčí plecami. „Neviem, mami. Asi išli na výlet.“
A vieš čo? Naozaj išli!
Nech ti to povedia samy.
Ahoj! Ja som ponožka Pruhulienka.
Som ponožka Bena. Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Ben ma stratil v lete na dovolenke. A tak bývam na pláži pri mori.
Mám slamený klobúčik a džúsik so slamkou. Celý deň staviam pieskové hrady.
Kraby mi pomáhajú kopať klepetami. Štip, štip. Čajky nosia mušličky na strechu.
KRÁ! KRÁ!
Šššš… šumí more.
Mám sa tu fajn!
Ahoj! Ja som ponožka Pehavka.
Som ponožka Bena. Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Volám sa Pehavka, lebo mám plno bodiek. Ako pehy!
Ben ma vyzul u babky v záhrade, keď zbieral jahody. Teraz visím na ríbezľovom kríčku.
Lienky sa vo mne hojdajú ako v hojdacej sieti. Hojdy, hojdy.
A keď sa chcem povoziť, zavezie ma slimák. Pomaličky, pomaličky.
Bzzz… letí včielka.
Mám sa tu fajn!
Ahoj! Ja som ponožka Trblietka.
Som ponožka Bena. Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Mám na sebe hviezdičky a tie sa trblietajú.
Ben ma stratil v zime, keď sa sánkoval s ockom.
Teraz som šálik pre snehuliaka. Sedia na mne malé vrabčeky a zohrievajú si nôžky.
Fúúú… fúka vetrík.
Brrr! Ale mám sa tu fajn!
Ahoj! Ja som ponožka Bublinka.
Som ponožka Bena. Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Ja som sa schovala do práčky. Psst!
Točím sa na kolotoči. Dookola, dookola. Kúpem sa v bublinkách a smejem sa.
ŠPLECH!
Bubl… bubl…
Mám sa tu fajn!
Ahoj! Ja som ponožka Voňavka.
Som ponožka Bena. Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Volám sa Voňavka, lebo veľmi voniam. Benovými nôžkami. Hihi!
Psík Bobík ma má najradšej zo všetkých. Odniesol si ma do pelechu a spravil si zo mňa vankúšik.
Položí na mňa hlavu a spinká.
Chrrr… chrrr…
Mám sa tu fajn!
Ahoj! Ja som ponožka Dupko.
Som ponožka Bena. Áno, toho chlapca, čo si nikdy neupratuje.
Som Dupinkina dvojička. Máme na sebe dinosaury, ktoré dupú.
A vieš, kde som? Úplne blízko! Pod gaučom v obývačke!
Je tu tajná krajina. Býva tu stratená kocka, malá pastelka a jeden okrúhly gombík.
Dnes máme oslavu. Tancujeme a dupeme.
BUM! BUM! BUM!
Mám sa tu fajn.
Ale vieš čo? Chýba mi Dupinka. A chýbajú mi Benove malé prstíky.
To som zase ja, Dupinka.
Ben sedí na posteli a premýšľa.
„Mami, ponožky potrebujú domček!“
S maminkou vezmú veľkú krabicu. Ben na ňu nakreslí okienko, dvere a veľké srdiečko.
To je náš ponožkový domček! Tu budeme bývať spolu. Vždy dve a dve.
Maminka nazrie pod gauč a… kto to tam vykúka?
Dupko! Moja dvojička!
„Hurá!“ zvolá Ben.
Dupko skočí do domčeka rovno ku mne. Konečne sme zase spolu.
A Ben? Vyzuje svoje dnešné ponožky.
Nehodí ich hocikam. Pekne ich uloží k nám do domčeka.
Som na neho taká hrdá!
Je večer. Ben leží v postieľke. A všetky ponožky idú spať.
„Dobrú noc,“ zíva Pruhulienka pod mušličkou.
Šššš…
„Dobrú noc,“ šepká Pehavka na kríčku.
„Dobrú noc,“ hovorí Trblietka a hreje vrabčekov.
„Dobrú noc,“ bublinkuje Bublinka.
„Dobrú noc,“ pošuškáva Voňavka u Bobíka.
A my s Dupkom sa pritúlime v domčeku.
Psst. Ben už spí.
Dobrú noc, Ben.
Koniec.
Komentár