Autor: Glenn Francis Faelnar
Billy bol panošom najväčšieho rytiera v kráľovstve Vonheim. Pre ostatných bol rytier hrdinom. Pre Billyho bol aj otcom.
Billy miloval príbehy o otcových dobrodružstvách. Predstavoval si, ako po jeho boku jazdí hlbokými údoliami, čelí obrovským hadom a zachraňuje dediny.
Jedného slnečného popoludnia pricválal k ich domčeku kráľovský posol. Kráľ potreboval Billyho otca ihneď.
Pred odchodom otec pobozkal mamu, rozstrapatil deťom vlasy a pripomenul Billymu, aby doma pomáhal. Billy splnil všetky povinnosti, pretože hrdinovia vždy dodržia sľub.
Otec sa vrátil až po východe mesiaca. Pri večeri vysvetlil, prečo si ho kráľ zavolal.
Hlboko v hore Alithea bolo ukryté zlaté dračie vajce. Kráľ požiadal otca, aby ho bezpečne priniesol na hrad.
Mama vedela, že horské chodníky môžu byť nebezpečné. Potom otec povedal niečo, pri čom Billymu zastala lyžica na polceste k ústam.
„Chcem, aby Billy išiel so mnou ako môj panoš.“
Kým sa rodičia rozprávali, Billy čakal vonku pod hviezdami. Niekde za tmavými poľami stála hora Alithea.
Napokon si k nemu mama s otcom sadli do trávy.
„Môžeš ísť,“ povedal otec, „ale pod jednou podmienkou.“
Mama chytila Billyho za ruky. „Ak príde nebezpečenstvo, musíš poslúchnuť otca. Keď povie utekaj, utečieš. Keď povie ukry sa, ukryješ sa.“
„Sľubujem,“ povedal Billy. Mama ho pobozkala na čelo a poslala spať pred skorou cestou.
Slnko ešte nevyšlo, keď Billy s otcom vysadli na koňa. Mama im zbalila jedlo, vodu a teplú prikrývku.
Otec si vzal meč a okrúhly štít, no nemal na sebe brnenie.
„Nebudeš ho potrebovať?“ spýtal sa Billy.
„Hora Alithea býva pokojná,“ odpovedal otec. „Aj tak však musíme byť pozorní a pripravení.“
Cválali strieborným úsvitom, až kým hora nezaplnila celú oblohu pred nimi.
Pod horou priviazali koňa k veľkému stromu a nechali mu vodu. Billy niesol vak a otec meč so štítom.
Chodník sa kľukatil medzi prastarými kmeňmi a machovými kameňmi. Počas výstupu otec rozprával Billymu príbehy, ktoré ešte nikto nepočul.
Billy si predstavoval vlastné dobrodružstvá: drakov v oblakoch, morské príšery pod trblietavými vlnami a hrady za horami.
Každý pavúk a vzdialené zašušťanie ho však vyľakali. Jeho nadšený úsmev čoskoro zmizol.
Otec si to všimol a kľakol si k nemu. „Je v poriadku báť sa, synček.“
„Ale keď sa bojím, nemôžem byť odvážny,“ povedal Billy.
Otec sa usmial. „Odvaha neznamená, že nikdy necítiš strach. Znamená vedieť, že sa bojíš, a napriek tomu urobiť ďalší krok.“
„Aj ty si sa niekedy bál?“ spýtal sa Billy.
„Mnohokrát,“ odpovedal otec. Billy sa trochu vystrel. Ak sa môže báť aj veľký rytier, strach ho nemusí zastaviť.
Blízko vrcholu našli medzi dvoma skalami tmavý vchod do jaskyne.
Billy zaváhal. Otec mu položil upokojujúcu ruku na plece. „Pôjdeme spolu.“
Okolo pevnej palice omotali látku a zapálili fakľu. Jej plameň maľoval na steny jaskyne teplé obrazce.
Billy kráčal tesne pri otcovi a držal sa okraja jeho tuniky, zatiaľ čo sa okolo nich hýbali tiene.
„Krok za krokom,“ pripomenul mu otec a pokračovali hlbšie do jaskyne.
Vtom sa otec zastavil a zdvihol fakľu.
Na kamennom hniezde pred nimi ležalo zlaté dračie vajce. Jeho prekrývajúce sa šupiny žiarili ako maličké štíty a jaskyňu zalialo teplé svetlo.
Billy naň hľadel v nemom úžase. Dračie vajcia si predstavoval veľakrát, no žiadne nebolo také nádherné.
Spoločne vajce zabalili do prikrývky, opatrne ho uložili do vaku a vydali sa na cestu späť.
Na horskom chodníku sa medzi stromami ozval zvláštny šepot. Otec zdvihol ruku a Billy zastal.
Spoza skál sa vynorili dymové tieňové príšery. V súmraku im žiarili malé oči.
Otec si kľakol k Billymu. „Vezmi vajce a utekaj ku koňovi. Stretneme sa tam.“
Billy chcel zostať a bojovať, no otec mu pripomenul sľub, ktorý dal mame.
„Pomôžeš mi tým, že udržíš vajce v bezpečí,“ povedal otec. Billy prikývol, pevne chytil vak a rozbehol sa.
Dva tiene sa pustili za ním. Billy bežal zo všetkých síl, no čižma sa mu zachytila o koreň a spadol. Vajce sa vykotúľalo z vaku a zastalo pri balvane.
Billy sa schoval za skalu a triasol sa. Potom si spomenul na otcove slová: odvaha je urobiť ďalší krok, aj keď sa bojíme.
Našiel kamienok a hodil ho ďaleko cez chodník. Klop! Tieňové príšery sa otočili za zvukom.
Billy vyrazil z úkrytu, zdvihol vajce a bez obzretia utekal dolu svahom.
Napokon dobehol ku koňovi. Objímal teplé vajce, zhlboka dýchal a bol hrdý, že použil odvahu aj rozum.
Billy čakal pod veľkými stromami. Minúty sa vliekli a do srdca sa mu vkrádali obavy.
Potom sa ozval známy hlas: „Prepáč, že si musel tak dlho čakať, synček.“
Z lesa vyšiel otec, unavený a doškriabaný, no usmieval sa. Billy k nemu pribehol a silno ho objal.
„Si zranený?“ spýtal sa Billy.
„Len trošku. Budem v poriadku,“ povedal otec. Spoločne upevnili vajce a pod večernou oblohou sa vydali domov.
V ten večer sa celá rodina zišla pri stole. Billyho braček a sestrička počúvali s veľkými očami, ako rozpráva o jaskyni, žiarivom vajci a tieňových príšerách.
Povedal im, ako veľmi sa bál a ako mu otcova rada pomohla jasne premýšľať.
„Dodržal som sľub, mami,“ povedal Billy. „Ešte som nebol pripravený bojovať, ale aj tak som mohol pomôcť.“
Mama ho objala. Otec sa hrdo usmial. „Keď na tom záležalo, urobil si ďalší krok. To je skutočná odvaha.“
Neskôr si Billy ľahol do postele. Mesačné svetlo dopadalo na prikrývku a zlaté vajce bezpečne žiarilo v košíku neďaleko.
Myslel na horu, jaskyňu a na chvíľu, keď sa rozhodol pokračovať napriek strachu.
Jedného dňa chcel jazdiť po otcovom boku ako rytier. Zatiaľ bol hrdý, že môže byť jeho panošom.
Billy zavrel oči a sníval o ich ďalšom spoločnom dobrodružstve.
Koniec.
Komentár