Brian a Mia žili v malom americkom mestečku s mamou, otcom, bračekom Sammym a psom Buddym.
Blížil sa koniec októbra. Na verandách v celom susedstve sa objavili oranžové tekvice a v škôlke všetci hovorili o jedinom: o Halloweene.
„Pani učiteľka, budeme mať v škôlke kostýmy?“ spýtal sa Brian nedočkavo.
„Áno, Brian,“ usmiala sa pani Parkerová. „Tento piatok budeme mať veľkú halloweensku oslavu. Každý môže prísť v kostýme.“
Mia zatlieskala. „Ja chcem byť čarodejnica!“
„A ja chcem byť kostlivec,“ povedal Brian. „Alebo pavúk. Alebo drak, ktorý chrlí oheň!“
Pani Parkerová sa zasmiala. „Možno by si si mal najprv vybrať jeden kostým. Na rozhodnutie máš ešte celý týždeň.“
Keď sa Brian a Mia vrátili zo škôlky, doma ich čakalo prekvapenie. Na kuchynskom stole stála veľká oranžová tekvica.
„Kúpila som ju na farmárskom trhu,“ povedala mama. „Chcete z nej vyrobiť vyrezávaný lampáš?“
„Áno!“ vykríkol Brian a ponáhľal sa k stolu.
Otec priniesol malý nožík na vyrezávanie a veľkú lyžicu. „Ja budem vyrezávať a vy mi pomôžete vybrať vnútro. Je plné semienok.“
Mia siahla do tekvice a urobila smiešnu grimasu. „Fuj! Je to studené a slizké!“
Malý Sammy všetko sledoval zo svojej detskej stoličky s ústami otvorenými od úžasu. Semienka padali jedno za druhým do misky.
Buddy pričuchol k tekvici.
„Hapčí!“
Všetci sa zasmiali.
V ten večer si Brian rozložil na posteli knihy o duchoch a príšerách. Mia stála pred zrkadlom a skúšala si čarodejnícky klobúk.
„Už si sa rozhodol, za čo pôjdeš?“ spýtala sa mama, keď ich prišla uložiť do postele.
„Ešte nie,“ vzdychol Brian. „Chcem byť kostrou, drakom a pavúkom.“
Mama sa usmiala. „Zajtra ráno môžeme ísť do obchodu s kostýmami a pozrieť sa, čo majú. Ešte je dosť času.“
Brian prikývol. Čoskoro zaspal s knihou o kostlivcoch v náručí.
Nasledujúce ráno mama, Brian a Mia kráčali smerom k obchodu. Pred domom videli svojho suseda, pána Millera, ako vynáša smeti.
„Dobré ráno!“ zavolal pán Miller. „Kam idete tak skoro?“
„Kupujeme halloweenske kostýmy,“ vysvetlil Brian hrdo. „V piatok máme párty v škôlke.“
„Čím budeš?“
„Možno kostra.“
„Kostry vydávajú zaujímavé zvuky,“ povedal pán Miller. Poklepal prstami o zábradlie verandy.
Klop-klop! Klop-klop!
Mia vybuchla do smiechu.
Obchod s kostýmami bol plný halloweenskej výzdoby. Zo stropu viseli oranžové girlandy, jednu stenu pokrývali čierne čarodejnícke klobúky a medzi stojanmi sa tiahli umelé pavučiny.
Brian sa ponáhľal z jedného kostýmu do druhého.
„Mami, pozri! Tento drak má dokonca aj chvost!“
Mia si vyberala medzi dvoma čarodejníckymi plášťami.
„Ktorý sa ti páči viac?“ spýtala sa mama.
„Ten s hviezdami! Vyzerám ako skutočná čarodejnica.“
Napokon Brian našiel čierny kostým kostlivca s bielymi kosťami.
„Tento chcem!“ povedal. „Môžem v ňom roztancovať kosti.“
V piatok bola trieda v škôlke plná detí v kostýmoch. Nechýbali duchovia, čarodejnice, netopiere ani malá tekvica.
„Brian, tvoj kostým je úžasný!“ povedal jeho priateľ Mason, ktorý bol zabalený od hlavy po päty ako múmia.
Deti sa hrali, hľadali v triede ukryté maškrty a potom vyrábali papierové netopiere s veľkými okrúhlymi očami. Pani Parkerová im porozprávala veselý príbeh o priateľskom duchovi, ktorý si rád hľadal nových kamarátov.
Brian sa tak bavil, že nechcel, aby párty skončila.
Popoludní mama vyzdvihla Briana a Miu. Pred škôlkou stretli pána Millera s jeho malým psíkom Peanutom.
„Aká bola párty?“ spýtal sa pán Miller.
„Bolo to skvelé!“ vykríkla Mia. „Bola som čarodejnica!“
„Večer pôjdeme s otcom a Sammym koledovať po sladkosti,“ dodal Brian. „Vezmeme si vedierka na cukríky.“
Pán Miller sa usmial. „Peanut a ja na vás budeme čakať s maškrtami.“
Doma sa celá rodina pripravovala na večer. Mama upravila Mii čarodejnícky klobúk, aby jej nepadal, a otec namaľoval Brianovi tvár čiernou a bielou farbou ku kostýmu kostlivca.
„A čo Sammy?“ spýtal sa Brian. „Má kostým?“
Mama vytiahla malý oranžový kostým so zelenou kapucňou.
„Bude z neho tekvička.“
Sammy sa prevalil po koberci vo svojom tekvicovom kostýme a veselo kopal nožičkami. Buddy mu priniesol obľúbenú loptičku, akoby sa aj on chcel zapojiť do zábavy.
Vonku sa stmievalo. Rodina vzala vedierka na cukríky a vyšla na chodník. Po celej ulici svietili svetlá na verandách, z predných schodov sa usmievali vyrezávané tekvice a vo dverách viseli umelé pavučiny.
„Najprv poďme k pánovi Millerovi!“ povedal Brian.
Pán Miller otvoril dvere skôr, ako Brian stihol zaklopať.
„Už som vás čakal!“ povedal.
„Sladkosť alebo žart!“ zvolali Brian a Mia naraz.
„Mám špeciálne maškrty pre tancujúceho kostlivca a hviezdnu čarodejnicu,“ povedal pán Miller a vložil im cukríky do vedierok.
Peanut poskakoval okolo Buddyho a oba psy veselo vrteli chvostmi.
Rodina pokračovala ulicou od domu k domu. V jednom dome otvorila dvere žena s dvoma malými deťmi oblečenými ako tekvica, presne ako Sammy.
„Pozri, ďalšia malá tekvica!“ povedala.
Sammy sa usmial zo svojho kočíka.
Brian začal kráčať ako kostlivec. Robil strnulé kroky a ruky držal vystreté pred sebou.
„Klop-klop! Klop-klop!“ zavolal.
Mia sa tak zasmiala, že jej takmer spadol čarodejnícky klobúk.
„Brian, vyzeráš smiešne, nie strašidelne!“
Ich vedrá oťaželi. Sammy zaspal v kočíku, unavený zo všetkého toho vzrušenia. Buddy kráčal vedľa neho a čuchal opadané lístie pozdĺž chodníka.
„Ešte jeden dom a potom pôjdeme domov,“ povedal otec. „Obaja ste mali rušný deň.“
Ich poslednou zastávkou bol dom na konci bloku. Žila tam ich predškolská učiteľka, pani Parkerová.
Otvorila dvere a usmiala sa.
„Brian a Mia! Vaše kostýmy vyzerajú úžasne.“
„Sladkosť alebo žart!“ zvolali poslednýkrát.
Pani Parkerová vložila do každého vedra čokoládu v tvare tekvice.
„Užite si víkend,“ povedala. „V pondelok môžete triede povedať o svojej halloweenskej noci.“
Doma mama skontrolovala všetky sladkosti. Brian a Mia ich potom vysypali na koberec a spoločne roztriedili. Čokolády dali na jednu kopu a lízanky na druhú.
„Toto bol najlepší večer,“ povedal Brian ospalo a položil si hlavu na mamino plece.
Otec zdvihol Sammyho z kočíka a odniesol ho do postieľky. Buddy sa schúlil do postele pri dverách, unavený z dlhej prechádzky.
Mama uložila Briana a Miu do postele a pobozkala ich na dobrú noc.
„Dobrú noc, kostlivec. Dobrú noc, malá čarodejnica,“ zašepkala.
„Dobrú noc, mami,“ povedal Brian so zívnutím.
Dole na verande jemne žiaril ich vyrezávaný tekvicový lampáš. Brian zavrel oči a myslel na tancujúce kosti, priateľských duchov a plné vedierko sladkostí.
O chvíľu už tvrdo spal.
Koniec
Komentár