Vysoko nad mestečkom, v mäkkom sivom obláčiku, žili dve malé dažďové kvapky.
Chlapec sa volal Rainy.
Dievčatko sa volalo Raina.
Boli najlepší kamaráti.
Jedného chladného jesenného rána sa oblak začal triasť.
„Si pripravený?“ spýtala sa Raina.
Rainy nakukol cez okraj.
Pod nimi žiarili stromy načerveno, naoranžovo a nažlto.
„Som pripravený!“ povedal.
Kvap! Kvap!
A už padali dolu.
Rainy pristál na veľkom žltom liste.
„Jupííí!“ smial sa, keď sa list kolísal zo strany na stranu.
Raina pristála neďaleko na červenom liste.
Zrazu zafúkal silný vietor.
Fíííí!
Listy sa vzniesli do vzduchu.
Rainy a Raina leteli ponad park.
Preleteli okolo veveričiek, ktoré zbierali žalude.
Preleteli okolo detí vo farebných gumákoch.
Preleteli okolo malého ježka, ktorý sa ukrýval pod kopou lístia.
„Na jeseň je všade rušno!“ zasmiala sa Raina.
Napokon ich listy jemne klesli na zem.
Rainy sa skotúľal do malej mláky.
Čľup!
Raina sa skotúľala za ním.
Čľap!
O chvíľu pribehli deti.
ČĽAP! ČĽAP! ČĽAP!
Ich čižmičky skočili rovno do mláky.
Rainy a Raina vyleteli vysoko do vzduchu.
„To je zábava!“ zakričal Rainy.
Neskôr vykuklo slnko.
Mokré listy sa trblietali.
Pavučina žiarila drobnými kvapkami.
Stromy vyzerali v teplom svetle ako zo zlata.
Raina sa usmiala.
„Rainy, pozri, aké je po daždi všetko nádherné.“
Rainy sa rozhliadol.
Na zemi ležali lesklé gaštany.
Pri domoch odpočívali tekvice.
Medzi popadanými listami poskakovali vtáčiky.
A niekde nablízku niekto piekol čosi sladké.
„Mmm,“ povedal Rainy. „Aj jeseň krásne vonia.“
Teplé slnko pomaly zdvihlo Rainyho a Rainu späť na oblohu.
Vyššie, vyššie a ešte vyššie sa vznášali k svojmu obláčiku.
„Čo sa ti páčilo najviac?“ spýtala sa Raina.
„Mláky!“ povedal Rainy.
„Mne sa páčilo lietanie s listami,“ povedala Raina.
Potom sa pozreli dolu na farebný svet pod sebou.
K jeseni patril dážď.
K jeseni patril vietor.
K jeseni patrili chrumkavé listy, mláky, tekvice aj zlaté stromy.
Rainy sa usmial.
„Dúfam, že sa sem môžeme vrátiť aj zajtra.“
Raina sa zachichotala.
„Och, myslím, že áno.“
A z malého sivého obláčika sa ozvali dva veselé hlasy:
„Čoskoro sa uvidíme, jeseň!“
Kvap… kvap…
Komentár