Na okraji lúky pod veľkou jabloňou stál malý domček. Mal okrúhle okno, drevené dvere a pred ním rástol záhon sladkej mrkvy. Býval v ňom malý zajačik Zajo so svojou mamičkou.
Zajo mal hebkú srsť, dlhé ušká a zvedavý noštek. Každý deň mu pomohol objaviť niečo nové: kvietok, spadnuté jabĺčko alebo príjemnú vôňu, ktorá sa šírila z kuchyne.
Jedného rána na jeho prikrývku dopadalo slnečné svetlo. Zajo otvoril oči a natiahol labky. Potom sa z jeho bruška ozval smiešny zvuk.
„Škvŕk, škvŕk!“
Zajo si jemne pošúchal bruško. „Mami, som hladný!“
Dokážeš si tiež pošúchať bruško?
Cez dvere nakukla mama. „Robím ti raňajky. Kým budeš čakať, choď sa pozrieť, čo jedia naši priatelia.“
Zajo vyhopkal von. Gazdovský dvor sa práve prebúdzal. Ozývalo sa odtiaľ múkanie, erdžanie aj veľmi veselé štekanie. Všetci raňajkovali!
Najprv na lúke stretol kravu. Odtrhávala si zelenú trávu a spokojne švihala chvostom.
„Múú! Dobré ráno, Zajo!“
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem trávu. Mňam, mňam, mňam!“
Zajo ochutnal stebielko trávy. „Aj mne chutí tráva!“ Zelený kúsok sa mu prilepil na noštek. Zlízol ho a krava znova potichu zamúkala.
Dokážeš zamúkať ako krava?
Pri plote stál veľký kôň a malé žriebä. Veľký kôň vytiahol z kopy seno. Malé žriebätko malo kúsok jablka.
„Íhahá!“ zaerdžalo žriebätko.
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem jablko. Mňam, mňam, mňam!“
„Potom si dám seno ako ocko,“ dodalo žriebätko.
Ponúkol Zajovi maličký plátok jablka. Chrum! Bolo to sladké a šťavnaté. Zajo to pomaly prežúval, poďakoval a odskočil na dvor.
Vedľa psej búdy vrtel psík chvostom.
„Hav, hav! Ahoj, Zajo!“
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem chrumkavé granule. Mňam, mňam, mňam!“
Chrum, chrum! Z misky sa mu vyvalilo niekoľko malých guličiek. Pes ich hľadal. Čuch, čuch. Boli priamo pod jeho labkou!
Potom Pes hrdo zdvihol svoju obľúbenú kosť. Zajo sa zachichotal a Pes zavrtel chvostom ešte rýchlejšie.
Na prahu sedela Mačka s chvostom stočeným okolo labiek.
„Mňau!“
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem krmivo pre mačky. Mňam, mňam, mňam!“
Mačka si dala ďalšie sústo mäsitých raňajok a potom sa napila vody. Chlip, chlip, chlip. Na jednom fúziku jej zostala kvapôčka. Zotierala si ju labkou a spokojne priadla.
„Prrrr.“
Zaja niečo pošteklilo na labke. Bolo to pierko! Neďaleko sliepka rozhrabávala zem.
„Kotkodák!“
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem kukuricu. Mňam, mňam, mňam!“
Ďob, ďob, ďob! Sliepka vyzobávala malé žlté zrnká. Jedno sa ukrývalo pod listom. Zajo list nadvihol a sliepka zrniečko rýchlo zďobla.
Dokážeš povedať: „Ďob, ďob, ďob“?
Za dvorom bol malý rybník. Kačka preplávala okolo a zanechala za sebou jemné vlnky.
„Kvá, kvá!“
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem vodné rastliny. Mňam, mňam, mňam!“
Kačka hrýzla drobné zelené rastlinky plávajúce na vode. Potom sklonila hlavu. Nadvihol sa jej chvost!
Zajo sa zasmial. O chvíľku kačka opäť vystrčila hlavu a na zobáku mala malý zelený lístok.
Zajo vyšiel z jazierka a išiel po cestičke popri stromoch. Tu bola tráva dlhá a kríky šušťali. Ďalší malí kamaráti raňajkovali.
Pod živým plotom zbadal ježka. Čuch, čuch! Nos mala tesne pri zemi.
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem červa. Mňam, mňam, mňam!“
Červ sa zvrtol. Ježko to zhltol.
„Raňajky, ktoré sa ešte vrtia!“ povedal Zajo.
Ježko si oblízal pysky. Bruško mal už plné, a tak sa odšuchtal odpočívať do hniezda zo suchého lístia.
Dokážeš krútiť jedným prstom ako malý červík?
O niečo ďalej sedela Veverička na nízkom konári. Jej nadýchaný chvost sa za ňou stočil.
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem oriešok. Mňam, mňam, mňam!“
Prask! Veverička otvorila škrupinku. Jedlé jadierko chytila do labiek a odhryzla si z neho.
Chrum, chrum.
Zajo sa pozrel na svoje labky. Boli prázdne. Jeho brucho vydalo ďalšie tiché škvŕkanie.
Vtom začul: „Píp, píp!“
Spod koreňa stromu vykukla myš. Medzi drobnými labkami držala slnečnicové semienko.
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Jem slnečnicové semienko. Mňam, mňam, mňam!“
Myš hrýzla škrupinu, aby sa dostala k semienku vo vnútri. Zajo sa pri nej prikrčil.
„Malé labky, malé sústa!“ povedal.
Myška trhla fúzmi a pokračovala v hryzení.
Vedľa cesty rástol žiarivo ružový kvet. Motýľ sa trepotal dole a pristál na ňom.
Malý zajačik sa spýtal: „Čo ješ?“
„Popíjam nektár. Mňam, mňam, mňam!“
„Čo je to nektár?“ spýtal sa Zajo.
„Sladká tekutina vo vnútri kvetu.“
Motýľ rozvinul svoj dlhý tenký cuciak. Fungoval ako maličká slamka. Srk, srk!
Zajo sa naklonil bližšie. Motýľ potom zdvihol krídla a jemne odletel.
Dokážeš zamávať rukami ako motýľ krídlami?
Vtom zazvonil zvonček pred Zajovým domom.
Cingi-lingi! Raňajky boli hotové!
Zajo zamával na rozlúčku a odhopkal domov – popri rybníku, cez dvor a rovno k mamičke.
Mamička pred neho položila misku. Bolo v nej voňavé seno, zelené lístky a kúsok mrkvy.
„Videl si našich priateľov?“ spýtala sa.
Zajo prikývol. „Kačka jedla vodné rastlinky, ježko vrtivého červíka a motýľ pil z kvetu!“
„Každý si našiel niečo, čo mu chutí,“ povedala mamička. „A čo ješ ty, Zajo?“
„Jem mrkvu. Mňam, mňam, mňam!“
Dokážeš napodobniť chrumkanie mrkvy? Chrum, chrum, chrum!
Tráva bola dobrá a jablko sladké. Najviac mu však chutili raňajky, ktoré mu pripravila mamička.
Zajo chrumkal mrkvu a papal listy a seno. Potom sa napil vody a jemne sa potľapkal po brušku.
Bruško už vôbec neškvŕkalo.
Po raňajkách sa pritúlil k mamičke. Ušká mu ovisli a očká oťaželi. Mamička ho prikryla mäkkou prikrývkou.
„Trochu si oddýchni, môj zajačik,“ zašepkala.
Zajo s plným bruškom a mamou vedľa seba zavrel oči.
Vonku jemne šušťalo jablkové lístie.
A vnútri spal malý zajačik.
Ktorú rozprávku si prečítaš ďalej?
Miin deň v zoo
Krátka návšteva zoo ukrýva za každým rohom nové zvieratko. Koho stretneš ako ďalšieho?
Priateľské farmárske dobrodružstvo
Zvieratká na farme chystajú piknik pod tienistým stromom. Zisti, čím chce každý kamarát prispieť.
Komentár