Na okraji lúky, pod veľkou jabloňou, stál malý domček. Mal okrúhle okno, drevené dvere a vonku rástol kúsok sladkej mrkvy. Býval tam malý zajačik Zajo so svojou mamičkou.
Zajo mal hebkú srsť, dlhé uši a zvedavý malý nos. Každý deň mu ten nos pomáhal nájsť niečo nové. Kvet. Spadnuté jablko. Z kuchyne sa šíri príjemná vôňa.
Jedného rána na jeho prikrývku dopadalo slnečné svetlo. Zajo otvoril oči a natiahol labky. Potom sa z jeho bruška ozval smiešny zvuk.
"Ruchot, rachot!"
Zajo ho jemne pošúchal. "Mami, som hladný!"
Vieš si natrieť aj bruško?
Cez dvere nakukla mama. "Robím ti raňajky. Kým budeš čakať, choď sa pozrieť, čo jedia naši priatelia."
Zajo vyskočil von. Gazdovský dvor sa prebúdzal. Počul búchanie, vzdychanie a veľmi veselé húkanie. Všetci raňajkovali!
Najprv našiel na lúke kravu. Zdvihla zelenú trávu a švihla chvostom.
"Moo! Dobré ráno, Zajo!"
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem trávu. Mňam, mňam, mňam!”
Zajo ochutnal malé steblo trávy. "Aj ja mám rád trávu!" Na nos sa mu prilepil zelený kúsok. Zlízol si ho a krava vydala ďalšie tiché zabúchanie.
Vieš makať ako krava?
Pri plote stál veľký kôň a malé žriebä. Veľký kôň vytiahol z kopy seno. Malé žriebätko malo kúsok jablka.
"Nie!" povedalo žriebä.
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem jablko. Mňam, mňam, mňam!”
"Potom si dám seno, rovnako ako ocko," dodal žriebä.
Ponúkol Zajovi maličký plátok jablka. Crunch! Bolo to sladké a šťavnaté. Zajo to pomaly prežúval, poďakoval a odskočil na dvor.
Pes vedľa chovateľskej stanice vrtel chvostom.
"Uff, uff! Ahoj, Zajo!"
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem chrumkavé granule. Mňam, mňam, mňam!”
Chrumkať, chrúmať! Z misky sa mu vyvalilo niekoľko malých guličiek. Pes ich hľadal. Čuchať, čuchať. Boli priamo pod jeho labkou!
Potom Pes hrdo zdvihol svoju obľúbenú kosť. Zajo sa zachichotal a Pes zavrtel chvostom ešte rýchlejšie.
Na prahu sedela Mačka s chvostom stočeným okolo labiek.
„Mňau!“
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem krmivo pre mačky. Mňam, mňam, mňam!”
Cat si dala ďalšie sústo svojich jemných, mäsitých raňajok. Potom zapila trochou vody. Kolo, kolo, kolo. Na fúzy sa jej prilepila malá kvapka. Utrela si to labkou a mrnčala.
"Prrrr."
Niečo pošteklilo Zajovu nohu. To bolo pierko! Sliepka škriabala po zemi neďaleko.
"Klik, kvok!"
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem kukuricu. Mňam, mňam, mňam!”
Pecka, pecka, pecka! Sliepka pozbierala malé žlté kúsky. Jeden sa skrýval pod listom. Zajo nadvihol list a Hen ho rýchlo zodvihol.
Viete povedať „klbnúť, klovať, klovať“?
Za dvorom bol malý rybník. Kačka preplávala okolo a zanechala za sebou jemné vlnky.
"Kvákať, kvákať!"
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem vodné rastliny. Mňam, mňam, mňam!”
Kačka hrýzla drobné zelené rastlinky plávajúce na vode. Potom sklonila hlavu. Nadvihol sa jej chvost!
zasmial sa Zajo. O chvíľu neskôr vyskočila Kačka s malým zeleným lístkom na zobáku.
Zajo vyšiel z jazierka a išiel po cestičke popri stromoch. Tu bola tráva dlhá a kríky šušťali. Ďalší malí kamaráti raňajkovali.
Pod živým plotom zbadal ježka. Čuš, čup! Nos mala tesne pri zemi.
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem červa. Mňam, mňam, mňam!”
Červ sa zvrtol. Ježko to zhltol.
“Skvelé raňajky!” povedal Zajo.
Ježko si oblizol pery. Teraz mala plné bruško. Oddýchla si do svojho hniezda zo suchého lístia.
Dokážeš krútiť jedným prstom ako malý červík?
O niečo ďalej sedela Veverička na nízkom konári. Jej nadýchaný chvost sa za ňou stočil.
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem oriešok. Mňam, mňam, mňam!”
Bezva! Veverička otvorila škrupinu. Vnútri bola časť, ktorú mohla jesť. Držala ho v labkách a trochu si zahryzla.
Okusovanie, okusovanie.
Zajo sa pozrel na svoje labky. Boli prázdne. Jeho brucho vydalo ďalšie tiché škvŕkanie.
Potom začul: "Pisk, pis!"
Spod koreňa stromu vykukla myš. Medzi drobnými labkami držala slnečnicové semienko.
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Jem slnečnicové semienko. Mňam, mňam, mňam!”
Myš hrýzla škrupinu, aby sa dostala k semienku vo vnútri. Zajo sa pri nej prikrčil.
„Malé labky. Malé sústa!" povedal.
Myška trhla fúzmi a pokračovala v hryzení.
Vedľa cesty rástol žiarivo ružový kvet. Motýľ sa trepotal dole a pristál na ňom.
Malý zajačik sa spýtal: "Čo ješ?"
„Popíjam nektár. Mňam, mňam, mňam!”
"Čo je to nektár?" spýtal sa Zajo.
"Sladká tekutina vo vnútri kvetu."
Butterfly rozviazala svoj dlhý tenký jazyk. Fungovalo to ako malá slamka. Popíjajte, popíjajte!
Zajo sa naklonil bližšie, aby sa pozrel. Potom Butterfly zdvihla krídla a jemne odplávala preč.
Dokážete mávať rukami ako motýlie krídla?
Vtom zazvonil zvonček pred Zajovým domom.
Ding-a-ling! Raňajky boli pripravené!
Zajo zamával na rozlúčku a hurá domov. Popri rybníku, cez dvor a rovno k múmii.
Odložila jeho misku. Vnútri bolo voňavé seno, zelené listy a malý kúsok mrkvy.
"Videl si našich priateľov?" spýtala sa.
Zajo prikývol. "Kačka jedla vodné rastliny. Ježko zjedol vrtkavého červa. A Butterfly sa napil z kvetu!"
"Každý z nich našiel niečo, čo sa im páčilo," povedala mama. "A ty čo ješ, Zajo?"
„Jem mrkvu. Mňam, mňam, mňam!”
Dokážete vydať zvuk chrumkavej mrkvy? Chrumkať, chrumkať, chrumkať!
Tráva bola dobrá. Jablko bolo sladké. Ale jeho vlastné raňajky, ktoré pripravila mama, boli jeho najobľúbenejšie zo všetkých.
Zajo chrumkal mrkvu a papal listy a seno. Potom sa napil vody a jemne sa potľapkal po brušku.
Už žiadne rachoty.
Po raňajkách sa pritúlil k mamičke. Jeho uši sa uvoľnili. Oči mu oťaželi. Mama okolo neho zastrčila mäkkú prikrývku.
"Trochu si oddýchni, môj zajačik," zašepkala.
Zajo s plným bruškom a mamou vedľa seba zavrel oči.
Vonku jemne šušťalo jablkové lístie.
A vnútri spal malý zajačik.
Komentár