Jesenná rozprávka na dobrú noc
V lese tichom, v lese jasnom,
bývala veverička v domčeku krásnom.
Hazel mala útulný strom,
so zlatým lístím — jej milý dom.
Jedného rána vybehla von,
hľadať si oriešky pod každý strom.
Poskakovala po mäkkej zemi
a zbierala žalude medzi listami.
Jeden žaluď, dva, tri, štyri!
Čoskoro ich mala celý tucet navyše!
Košík naplnila až po vrch
a šťastne si poskočila — hop!
Kým hľadala na lesnej zemi,
jesenný vietor zahučal medzi stromami.
Fúúúš! Vietor preletel oblohou
a všetky listy vzlietli s ním!
Červené listy, žlté listy,
tancovali vo vánku.
Do kruhu a vysoko do neba,
ako motýle lietali okolo seba.
Keď sa Hazel napokon otočila,
na zemi uvidela všetko lístie.
„Ach, kde je môj strom?
Mal predsa zlaté listy, ktoré každý videl!“
Ponáhľala sa doľava. Ponáhľala sa doprava.
No všetky stromy boli holé!
„Je toto môj dom? Alebo tamten?
Och, kde som sa to ocitla?“
Malá sovička sa pozrela dolu a spýtala:
„Prečo sa tak mračíš, Hazel?“
„Môj strom mal zlaté, žiarivé listy,
ale teraz sú preč. Kam sa podeli?“
Sovička sa usmiala. „Neboj sa.
Lístie opadalo. Taká je jeseň.
Hľadaj malý okrúhly otvor
nad koreňmi, vedľa kamenného múrika.“
Hazel sa dívala zo stromu na strom
a zrazu vykríkla: „Pozrite! Už ho vidím!“
Malé dvierka, okrúhle a hnedé,
nad bodkovaným klobúčikom hríbika!
„Môj domov! Našla som svoj strom!
Stále je to pre mňa to najlepšie miesto!“
Vošla dnu a pevne držala svoje žalude.
Potom sa schúlila do tepla pred nočou.
Vonku lístie šušťalo: šuš, šuš, šuš,
a na oblohe sa rozsvecovali hviezdy.
Hazel ospalo zašepkala:
„Môj strom je domovom, s lístím aj bez neho.
Dobrú noc, mesiačik. Dobrú noc, slniečko.“
Koniec.
Ktorú rozprávku si prečítaš ďalej?
Nibbles a Skippy
Jedna veverička zbiera orechy, druhá sa hrá. Potom k ich stromu dorazí prvý zimný sneh.
Kúzlo zlatej jesene
Leto sa skončilo, no les ešte ponúka kopy lístia, gaštanové poklady aj dni na púšťanie šarkanov.
Komentár