Zajko Benny bol skákavý zajačik.
Mal veľké krásne ušká, noštek ako gombičku a malé hnedé bruško.
Každé ráno Benny skákal. Hop, hop, hop!
Jedného jasného a veterného rána našiel Benny pri čučoriedkovom kríku čosi nezvyčajné.
Balón! VEĽKÝ, MODRÝ, NÁDHERNÝ BALÓN!
„B-b-b-BALÓN!“ bľabotal Benny. Poslal mu veľkú pusu.
No zrazu… BUM-BÁC!
Balón odskackal preč!
„Ach, banány!“ vykríkol Benny.
Benny skákal za ním. Hop, hop, hop!
Najprv vrazil do medvedice Belly.
„Benny! Prečo tak veľmi skáčeš?“ spýtala sa Bella.
„Môj veľký modrý balón!“ vyhŕkol Benny.
Bella zažmurkala. „Joj! Musíme ho priviesť späť!“
A tak zajko Benny a medvedica Bella skákali spolu. Hop, hop, hop!
Potom narazili na včielku Betty.
„Bzzzz! Bzzzz! Čo je to za rozruch?“ zabzučala Betty.
„Môj balón!“ zakvílil Benny.
Betty vyletela nad kríky. „Bzzzz! Vidím ho! Za veľkou stodolou!“
Ponáhľali sa za stodolu.
Ale… BUM! BUM! BÁC!
Zhora sa zosypal celý trs banánov!
„BANÁNY!“ zvolala Bella.
Benny zažmurkal. Betty zabzučala. A všetci vybuchli do smiechu. „Ha-ha-ha!“
Vtom Benny zbadal čosi modré.
Za košíkom. Vedľa metly. Pod motýľom.
„Môj balón!“ rozžiaril sa Benny.
Objal svoj balón.
Bella objala Bennyho.
A Betty zabzučala krásnu malú pesničku.
Jasná obloha však začínala tmavnúť. Vetrík sa zmenil na tichý šepot.
Benny si poriadne zívol.
„Čas ísť spať,“ zašepkala Bella.
„Bzzzz… čas spať,“ zabzučala Betty.
Benny si priniesol balón späť do svojej nory.
Umyl si malé zajačie zúbky.
Zavŕtal sa pod prikrývku.
A pri jeho postieľke sa veľký modrý balón jemne pohupoval. Hoj… hoj… hoj…
„Dovidenia, balón,“ vydýchol Benny. „Dovidenia, Bella. Dovidenia, Betty.“
Jeho veľké zajačie očká zažmurkali. Raz. Dvakrát. A potom…
Zajko Benny krásne a blažene zaspal.
Koniec.
Komentár