Toto je ježko Ježi. Ježi má bodliny a žltý šál.
Dnes večer je Halloween! Ježi chce veľkú tekvicu.
Je slnečné ráno. Ježi ide na tekvicové pole. Cupi, cupi, cupi.
Tu je malá tekvica. Tu je stredná tekvica. A tu… obrovská tekvica!
Ježi tlačí. Hmmm! Tlačí ešte viac. Hmmmmm!
Tekvica sa pohne. Gúľ, gúľ, gúľ! Ide dolu kopcom!
„Stoj, tekvica! Stoj!“ volá Ježi a beží za ňou.
Tekvica sa gúľa popri zajke Zuzke. Hop! Zuzka vyskočí.
Tekvica sa gúľa popri veveričke Vierke. Fuuu! Lístie lieta všade.
Tekvica sa gúľa ku krtkovi Kubkovi. Kubko vykukne z hlinky. „Čo to je?“
Bum! Tekvica zastane priamo na krtinci.
Ježi dobehne. Zuzka dobehne. Vierka dobehne. Uf, uf, uf!
„Kubko, si v poriadku?“ Kubko vylezie a zasmeje sa. „Hihi, to bola jazda!“
„Pomôžete mi zgúľať tekvicu domov?“ pýta sa Ježi. „Áno!“ volajú kamaráti.
Gúľ, gúľ, gúľ… až k Ježiho domčeku pod jabloňou. Ježi prinesie lyžičku a farbičky.
Vierka vyškrabe semienka. Zuzka nakreslí očká. Kubko nakreslí nos.
A Ježi nakreslí veľký úsmev. Tekvica sa usmieva!
Slniečko zapadá. Ježi dá do tekvice sviečku. Blik!
Ježi rozprestrie mäkkú deku. Kamaráti si sadnú okolo svietiacej tekvice. Je im teplúčko.
Zuzka zíva. Haaa. Vierka zíva. Haaa. Kubko zíva. Haaa.
Ježi sa pritúli k tekvici a šepká: „Dobrú noc, tekvička.“
Všetci spinkajú. Tekvica svieti potichučky. Dobrú noc. Koniec.
Komentár