Sparky bol malý drak s jasnozelenými šupinami a najšťastnejším úsmevom v celom údolí. Žil s mamou dračicou, otcom dračicou a všetkými svojimi prítulnými malými dinosauřími bratrancami.
Jedného slnečného rána sa Sparky chcel prechádzať úplne sám, rovnako ako veľké draky.
Kolísanie, kolísanie… buch! Sadol si.
„Zvládneš to, Sparky!“ jasala mama.
Kolísanie, kolísanie… krok, krok, KROK!
„Hurá!“ všetci zarevali. Sparky kráčal!
Po obede chcel Sparky vyskúšať niečo ešte väčšie. Chcel chrliť oheň, rovnako ako otec.
Zhlboka sa nadýchol a... pofúkol! Vyšlo len trochu dymu.
Skúsil to znova. Pích, pích... achú! Len malý oblak.
Sparkyho pera sa začala triasť. Založiť oheň bolo ťažké.
Mama ho objala vo veľkom, vrúcnom objatí. "Skús to ešte raz, maličká," zašepkala. "Pekne a pomaly."
Sparky teda zavrel oči. Zhlboka sa nadýchol celého dňa. A potom…
Vuuuu! Vyšiel malý, teplý plameň, tak akurát dosť veľký na to, aby sa na ňom opekol jeden malý marshmallow.
„Hurá pre Sparkyho!“ zajasala celá rodina.
V tú noc bol Sparky veľmi ospalý malý drak. Kráčal. Zakladal oheň. Smial sa, gúľal sa a skúšal to znova a znova.
Mama a otec ho objali krídlami, mäkko a útulne.
„Dobrú noc, statočná malá Iskrička,“ povedali.
A Sparky sa usmial, vydýchol posledný ospalý obláčik dymu a uložil sa snívať o zajtrajšku.
Koniec. 🐉
Komentár