Zajačik Benny má trochu viac času vonku, a tak pred spaním odprevadí všetkých sedem svojich ospalých kamarátov domov.
Na lúke pred svojou norou hrá zajačik Benny futbal so všetkými siedmimi svojimi kamarátmi. Lopta sa odráža cez trávu, malé labky sa za ňou preháňajú a veselý smiech sa nesie cez lúku.
Neďaleko mamička a ocko okopávali mrkvu a kapustu, keď mamička zavolala: „Čas ísť spať!“ Benny sa pozrel na nízko klesajúce zlaté slnko a prosil: „Prosím ťa, mamička, ešte nie! Slnko ešte svieti.“
Mama a otec sa pozreli na jeho nádejnú tváričku. „Dobre,“ povedala mama jemne. „Možno ešte chvíľu zostaneš vonku, ale naozaj, len chvíľu.“ Benny sa uškŕňa od ucha k uchu. „Tak odprevadím všetkých svojich kamarátov domov!“
Slnko nízko viselo nad lesom a maľovalo lúku do zlata. Lopta letí do vzduchu, tráva šuští a celý les sa zdá byť smiechom. Ale keď slnečné svetlo začína slabnúť, Bennyho priatelia si spomenú, že ešte nie sú doma.
„Poď, Prickle. Si prvý!“ Ježko Prickle potrebuje suché lístie do svojej postele, a tak mu Benny pomáha zhrabať ho na kopu. Rastie vyššie a vyššie.
Ale Benny neodolal ešte jednej poslednej šibalskosti. Rozbehol sa a… buch! Skočil rovno do stredu. Listy vyleteli do vzduchu ako farebné konfety.
Smiali sa a pozbierali listy späť na kopu. Prickle sa zavŕta hlboko do mäkkosti, schúli sa do malej guľôčky a zavrie oči. „Dobrú noc, Prickle!“
Prvý priateľ tvrdo spí. Ale Benny sa ešte nevráti domov.
Druhým kamarátom je veverička Rusty. Predtým, ako pôjde spať, musí ešte stiahnuť bielizeň zo šnúry. Benny na ňu nedočiahne, takže skáče príliš vysoko.
Chytil sa veľkej plachty a chvíľu sa hojdal dopredu a dozadu. Rusty sa začne smiať, ale preruší ju veľké zívnutie a ona si uvedomí, aká je unavená.
Nakoniec úhľadne poskladajú bielizeň. Rusty vylezie do svojho malého domčeka na strome, omotáva sa okolo seba nadýchaným chvostom a zatvára ospalé oči. „Dobrú noc, Rusty. Spi pokojne!“
Dvaja priatelia tvrdo spia. Benny má ešte päť kamarátov, ktorých musí odviesť domov.
Tretím priateľom je žaba Kvákajúca. Potrebuje sa dostať domov do tŕstia na druhej strane jazierka. „Prenesiem ťa na veľkom liste!“ hovorí Benny.
Ale odtlačí sa tak silno, že... šplech! List sa točí, Kvákač spadne do jazierka a Benny je ošpliechaný od nosa po chvost.
Striasli kvapky a zasmejú sa. Potom vyliezli späť na list a ticho sa vznášali po pokojnej vode. Kvákač sa usadil do svojej mäkkej postele medzi tŕstím a pomaly zavrel oči. „Dobrú noc, Kvákač!“
Traja kamaráti tvrdo spia. Slnko zapadá za kopec.
Štvrtým kamarátom je krtko Digger. Potrebuje mäkký mach a suchú trávu do pelechu, a tak mu Benny pomáha naplniť košík až po okraj.
Potom Benny skočí do tunela, ale je to ten nesprávny. Šup, buch! Vyskočí zo susedného krtčinca, pokrytý od hlavy po päty špinou. Kopáč vybuchne smiechom.
Spoločne prenášajú mach a trávu pod zem. Digger si vystiera svoju útulnú malú posteľ, pohodlne sa do nej schúli a zatvára oči. „Uvidíme sa zajtra, Digger. Sladké sny!“
Štyria kamaráti tvrdo spia. Obloha im maľuje líca na ružovo.
Piatym kamarátom je myška Nibble. Bojí sa, že jej malý domček bude v noci príliš tmavý. „Nájdeme spôsob, ako pustiť mesačný svit,“ sľubuje Benny.
Objavia malé okrúhle okienko skryté za listami brečtanu. Benny jemne odhrnie listy a labkou utrie zaprášené sklo. Nibble zavesí tenký biely lupienok cez okno ako záves.
Vychádzajúci mesiac cez neho presvitá a napĺňa jej dom jemnou žiarou. „Vyzerá to, akoby mesiac pri mne zaspal,“ zašepká Nibble. Ľahne si do postele, pritiahne si deku a usmeje sa. „Dobrú noc, Nibble!“
Päť kamarátov tvrdo spí. Na oblohe sa blikajú prvé hviezdy.
Šiestym priateľom je srnček Longlegs. Keď ho Benny sprevádzal domov, zrazu začuli dupot kopýt a šušťanie v tráve. Z lesa sa vyrútila celá stádo jeleňov, vystrašených a neistých, ktorá cesta je bezpečná.
„Musíme im pomôcť!“ Dlhonohý odvážne hovorí. Beží pred stádom a ukazuje im voľnú cestu cez lúku, kde nie sú žiadne diery ani prekážky. Benny beží vedľa neho a povzbudzuje ich.
Ten/Tá/To Jeleň postupne spomaľuje a bezpečne sa dostane na druhú stranu. Dlhonohý sa usmeje a potom sa s Bennym vráti do vysokej trávy. Ľahne si, tráva sa nad ním jemne prehne a jeho oči sa pomaly zatvoria. „Dobrú noc, Dlhonohý!“
Šesť priateľov tvrdo spí. Bennymu zostáva už len jeden priateľ, ktorý musí ísť domov pešo.
Siedmym a posledným priateľom je malý medvedík Bruno. Keď ho Benny sprevádza domov, všimnú si starý dutý kmeň stromu s malou dierou. „Pozri! Vyzerá to ako basketbalový kôš!“ zašepká Bruno.
Zbierali malé kamienky a začali ich hádzať do diery. Najprv Benny skóroval, potom Bruno a zakaždým sa potichu zasmejú, aby nezobudili ostatných. „Posledný hod,“ zašepká Bruno a… bum! Kamienok dokonale spadne dovnútra.
Spokojní sami so sebou pokračujú do Brunovho brlohu. Bruno si ľahne, zabaľuje sa do mäkkej podstielky a pomaly zatvára oči. „Dobrú noc, Bruno!“
Všetkých sedem kamarátov tvrdo spí. Iba Benny je stále hore.
Vysoko na starom dube sova Húka otvára oči. Rozprestiera krídla a kĺže sa k Bennymu. „Všetkých sedem tvojich priateľov tvrdo spí,“ húka. „A teraz je čas, aby si sa aj ty ponáhľal domov!“
Benny sa rozbehne späť do svojej nory. Lúka stíchla a na oblohe žiaria hviezdy.
Mama ho pobozká a otec ho jemne prikryje. „Odvoz všetkých domov bola najlepšia časť večera,“ zašepká Benny. „Vieš, čo sa stalo? Najprv sme...“ Ale skôr, ako stihne dokončiť vetu, tvrdo zaspí.
„Sladké sny, náš malý zlatíčko,“ šepkali mamička a ocko a bozkávali ho na čelo.
Komentár