Slnko sa pomaly skrývalo za strechami, keď sa ocko vrátil domov.
„Obleč si bundu, Steve,“ povedal. „Dnes večer pôjdeš so mnou zatvoriť zoo.“
Stevovi sa rozšírili oči. Obliekol si bundu, gombíky si zapol nakrivo a ponáhľal sa von.
V zoo mu ocko podal malú striebornú baterku.
„Moju vlastnú?“ spýtal sa Steve.
„Tvoju vlastnú,“ povedal ocko.
Steve ju zapol. Jasná. Okrúhla. Pripravená.
Poslední návštevníci odišli domov a veľká brána zoo sa za nimi zatvorila.
Cink. Klank. Cvak.
Steve nikdy predtým nevidel zoo bez ľudí.
Ešte tam však nebolo ticho.
Slonica zatrúbila. Opice džavotali. Papagáje škriekali. Tučniaky čľapkali a levíčatá ticho vrčali.
Zoo bolo plné večerných zvukov.
Nad nimi vykukol spoza stromov mesiac.
„Pozrime sa, kto je už pripravený ísť spať,“ povedal Steve.
Najskôr navštívili slonicu.
Nabrala do chobota vodu a vystrekla do vzduchu poslednú striebornú fontánu.
Fúúúš!
Potom si zložila nohy pod seba a ľahla si. Jej veľké uši sa prestali hompáľať. Chobot odpočíval na zemi ako záhradná hadica po zatvorení vody.
Steve na ňu veľmi jemne posvietil baterkou.
„Dobrú noc, slonica. Teraz už spíš aj ty.“
A zoo trochu stíchlo.
Päť opíc sa ešte stále hojdalo na konároch.
Päť opíc poskakovalo. Štyri opice zívali. Tri opice sa k sebe pritúlili. Dve opice si navzájom obmotali chvostíky. A jedna maličká opička sa snažila nechať aspoň jedno oko otvorené.
Nie však nadlho.
Čoskoro bolo všetkých päť schúlených do jedného teplého, chlpatého klbka.
„Dobrú noc, opice. Teraz už spíte aj vy.“
A zoo trochu stíchlo.
Papagáje sa rozprávali vo svojom útulnom domčeku.
„Ahoj!“ „Krásny deň!“ „Chrumkavý keksík!“ „Krásne chrumkavé ahoj!“
Jeden po druhom si schovali pestré hlávky pod krídla.
Posledný papagáj ospalo zažmurkal. „Dobrúúú noooc,“ zamrmlal.
Potom zavrel oči.
„Dobrú noc, papagáje. Teraz už spíte aj vy.“
A zoo trochu stíchlo.
Žirafa bola pripravená ísť spať.
Kam však mohla položiť taký dlhý krk?
Skúsila si oprieť hlavu o konár. Príliš pichľavý.
Skúsila si ju oprieť o vysokú skalu. Príliš tvrdá.
Nakoniec zatočila krk a jemne si položila hlavu na vlastný chrbát.
Steve sa usmial.
„Dobrú noc, žirafa. Teraz už spíš aj ty.“
A zoo stíchlo ešte viac.
Tučniaky sa zhromaždili pod mesiacom.
Jeden sa postavil vedľa druhého. A ďalší. A ešte jeden. Vytvorili malý, teplý kruh.
Jeden tučniak sa naklonil doľava. Druhý doprava. Ten najmenší zostal bezpečne uprostred.
Čoskoro bolo počuť už len ich tiché dýchanie.
„Dobrú noc, tučniaky. Teraz už spíte aj vy.“
A zoo stíchlo ešte viac.
V akváriu žiarila voda namodro.
Malé rybky sa potichu vznášali medzi skalami. Oči mali otvorené.
Steve zastal. „Ocko, rybky nie sú unavené?“
„Spia,“ zašepkal ocko. „Ryby nemajú viečka, preto odpočívajú s otvorenými očami.“
Steve pozoroval malú zlatú rybku, ktorá sa jemne hojdala vo vode.
„Dobrú noc, rybky. Teraz už spíte aj vy.“
A v zoo zavládlo veľké ticho.
Zo starého stromu sa ozvalo tiché zašuchotanie.
Steve zdvihol baterku.
Pozreli sa naňho dve zlaté oči.
Na konári sedela bdelá sova.
„Ty nejdeš spať?“ spýtal sa Steve.
„Ja spím cez deň,“ povedala sova. „V noci dávam pozor na zoo.“
Stevovi bolo teplo a cítil sa v bezpečí.
„Dobrú noc, sovička,“ zašepkal. „Môžeš ďalej strážiť.“
Sova pomaly zažmurkala. Mesiac vystúpil vyššie.
Pri pavilóne levov bolo ešte jedno malé levíča hore.
Otočilo sa na jednu stranu. Potom na druhú. Labkou si poklepkalo po posteli.
„Nemôžem zaspať,“ vzdychlo si.
Ocko si k nemu kľakol.
„Slonica spí,“ zašepkal ocko. „Päť opíc je schúlených spolu. Papagáje si už zapriali poslednú dobrú noc. Žirafa má hlavu položenú na chrbte. Tučniakom je v ich kruhu teplučko. A malé rybky sa jemne hojdajú vo vode.“
Levíča si maličko zívlo.
„A sova dáva pozor na všetkých…“
Levíča však už spalo.
„Dobrú noc, malý levík. Teraz už spíš aj ty,“ zašepkal Steve.
A celé zoo stíchlo.
Ocko zamkol poslednú bránu. Cvak.
Stevova baterka už netancovala po stromoch. Jej malý kruh svetla odpočíval na chodníku pred jeho nohami.
Steve kráčal pomaly. Nohy mal ťažké. Viečka ešte ťažšie.
Ocko ho vzal do náručia.
Steve si položil hlavu na ockovo plece, presne ako žirafa.
Malá baterka sa jemne zošmykla do ockovej ruky.
Doma ocko prikryl Steva perinou.
Mesiac už vystúpil až k jeho oknu.
„Slonica spí,“ zamrmlal Steve. „Opice spia. Papagáje spia. Žirafa spí. Tučniaky spia. Rybky spia. Malý levík spí…“
„A sova?“ zašepkal ocko.
„Dáva pozor na všetkých.“
Steve zavrel oči.
Zoo spalo.
Steve spal.
A ty?
Komentár