Na okraji malej dedinky, v chalúpke s ošarpanou slamenou strechou, žila chudobná vdova s dcérou. Okrem strechy nad hlavou a niekoľkých sliepok nemali nič. Väčšinou jedli iba to, čo matka v lete nazbierala v lese, a ich jediným príjmom boli peniaze z vajíčok, ktoré dcéra predávala na trhu. Za ne si mohli kúpiť aspoň chlieb a teplé topánky na zimu.
Jedného letného dňa sa matka necítila dobre, a tak sa dcéra vybrala do lesa na jahody. Do zástery si zabalila krajec tvrdého chleba, vzala nádobu a vydala sa na cestu. Keď ju naplnila lesnými jahodami, sadla si k studničke, aby sa najedla. Vtom sa pri nej objavila starenka v roztrhaných šatách. Vyzerala ako žobráčka.
„Dievča moje, nemala by si pre mňa kúsok chleba? Od včera som nič nejedla,“ poprosila ju starenka.
„Samozrejme, starká. Rada vám dám celý krajec,“ odvetilo dobrosrdečné dievča. „Len dúfam, že pre vás nebude priveľmi tvrdý,“ dodalo starostlivo.
Starenka sa potešila. „Pán Boh zaplať, dievča moje! Za tvoju pomoc ti musím niečo darovať. Vezmi si tento hrnček. Nie je obyčajný, ale čarovný. Keď mu povieš: ‚Hrnček, var!‘, navarí ti toľko kaše, koľko si zaželáš. Keď jej bude dosť, povedz: ‚Hrnček, dosť!‘ a hneď prestane variť. Len si obe zaklínadlá dobre zapamätaj.“
Len čo starenka podala dievčaťu čarovný hrnček, zmizla.
Dievča utekalo domov a hneď porozprávalo mame o nezvyčajnom dare od starenky. Mama navrhla, aby hrnček hneď vyskúšali. Dievča ho teda položilo na stôl a nesmelo povedalo: „Hrnček, var!“
Ženy neverili vlastným očiam. Hrnček sa v okamihu naplnil kašou až po okraj. Dievča rýchlo povedalo: „Hrnček, dosť!“ Hrnček prestal variť a obe sa s chuťou pustili do jedla.
Mmm, tá bola výborná! Ani jedna z nich ešte nikdy nejedla takú lahodnú kašu. Keď všetko zjedli a oblizli si pery, dievča pozbieralo vajíčka od sliepok a ponáhľalo sa na trh.
Kým mama čakala doma na dcéru, ustavične pokukovala po čarovnom hrnčeku. Čoskoro vyhladla. Kaša bola taká dobrá, že by si rada dala ešte jednu porciu, no dievča sa stále nevracalo.
Napokon to mama nevydržala a hladno povedala: „Hrnček, var!“
Odišla po lyžicu, no keď sa vrátila, kaša už pretekala z hrnčeka na stôl. Vyľakala sa a nevedela, čo robiť. Bežala po veľký hrniec, do ktorého chcela čarovný hrnček vložiť. Kým sa však vrátila, kaša sa už valila zo stola na dlážku a rozlievala sa po izbe.
Mama sa zo všetkých síl usilovala prúd kaše zastaviť. Skúšala každé zaklínadlo, ktoré jej zišlo na um.
„Hrnček, stoj!“ „Hrnček, stoj!“ „Hrnček, prestaň!“ „Hrnček, nehnevaj ma!“
Ani jedno z tých slov však nebolo správnym zaklínadlom. Kaša zaplavila celú chalúpku a žena musela vyliezť na strechu a ukryť sa za komín, aby sa v nej neutopila.
Lenže pri chalúpke sa pohroma neskončila. Kaša sa valila cez dvere i okná, zaplavila cestu a rozlievala sa po okolí. Hrnček pritom varil ďalej a ďalej. Úbohá vdova všetko sledovala zo strechy a bezradne zalamovala rukami. Stále nevedela, ako hrnček zastaviť.
Ktovie, ako by sa to celé skončilo, keby sa práve vtedy dcéra nevrátila z trhu. Keď uvidela tú pohromu, nestratila duchaprítomnosť a zvolala: „Hrnček, dosť!“
Našťastie to boli tie správne slová a kaša prestala pribúdať. Dovtedy jej však už bola plná dedina. Roľníci vracajúci sa z polí sa cez obrovské kopy kaše nevedeli dostať, a tak si museli cestu domov jednoducho prejesť.
Po dlhom dni im však chutná kaša možno prišla vhod. Jedno je isté: vďaka čarovnému hrnčeku už dobrosrdečné chudobné dievča nikdy nemuselo hladovať.
Komentár