V starom bukovom lese žil ďateľ menom Danny a mal len jednu prácu: bubnovanie.
Každé ráno o šiestej si sadol na svoj chobot a začal. Krac-a-tat-tat-tat! Celý les sa zobudil na jeho rytmus. Veveričky vstávali, sojky si pripravovali raňajky a starý jazvec vždy reptal, že ešte nie je ráno, ale aj tak vstal.
Jedného dňa si Danny vybral nový strom. Zaklonil hlavu, silno udrel – a v kôre bol skrytý kamienok.
PRASK!
Špička jeho zobáka sa odlomila. Danny sedel na konári a hľadel na odlomený kus v machu, akoby čakal, kedy naň znova skočí.
Popri nich letela sova, miestna lekárka, ktorá mala v tom čase už spať. „No,“ povedala a široko zívala. „Zobák ti dorastie. O pol roka. Dovtedy nesmieš do ničoho ďobnúť. Ani do triesky. Ani zo žartu.“
„Pol roka?“ zalapal po dychu Danny. „A kto zobudí les?“
„Nikto,“ povedala sova spokojne. „Konečne.“
Tri dni les vyspával až do desiatej. Veveričkám sa to spočiatku páčilo. Potom im to však začalo prekážať, pretože prichádzali o celý deň.
Na štvrtý deň Danny sedel v machu a prehrabával sa. Našiel žaluďovú čiapočku. Skúsil si ju nasadiť na zobák. Spadla mu.
Skúsil škrupinu z vlašského orecha. Praskla.
Vyskúšal prázdnu slimačiu ulitu a tá tam zostala presne tak dlho, ako mu trvalo, kým prikývol.
Až kým neuvidel starý drevený gombík, ktorý niekto kedysi stratil na lesnom chodníku. Tvrdý ako kameň, s dierou priamo uprostred.
Navliekol si ich na zlomený hrot ako náprstok.
Nasledujúce ráno o šiestej si Danny sadol na svoj kufor a udrel.
POTKA-A-TAT-TAT-TAT!
Bolo to hlasnejšie ako predtým. Oveľa hlasnejšie.
Veveričky vyskočili. Sojky spadli z konára. Jazvec reptal, že toto je už naozaj priveľa, ale aj tak vstal.
A sova si zakryla uši krídlom a povedala len jednu vec: „Preboha.“
Dobrú noc.
V starom bukovom lese žil ďateľ Danny a mal jedinú úlohu: bubnovať.
Každé ráno o šiestej si sadol na kmeň a začal. Krysa-tat-tat-tat-tat! Celý les sa prebúdzal do svojho rytmu. Veveričky vstali, sojky urobili raňajky a starý jazvec vždy šomral, že ešte nie je deň, ale aj tak vstal.
Jedného dňa si Danny vybral nový strom. Hodil hlavu dozadu, silno udrel... a v kôre bol ukrytý malý kamienok.
¡CRAC!
Špička zobáka sa zlomila. Danny sedel na konári a hľadel na kus, ktorý spadol na mach, akoby čakal, kým skočí späť na miesto.
Potom priletela sova, lesný lekár, ktorý mal v tom čase spať. "No," povedal s obrovským zívnutím. Zobák vám narastie. Do pol roka. Dovtedy by ste nemali nič klovať. Ani triesku. Ani ako vtip.
— Pol roka? Danny zalapal po dychu. A kto zobudí les?
"Nikto," odpovedala sova veľmi spokojná. Konečne.
Tri dni les spal do desiatej. Spočiatku to veveričky milovali. Potom im to však začalo prekážať, pretože väčšinu dňa premrhali.
Na štvrtý deň Danny sedel v machu a hľadal a hľadal. Našiel klobúčik vyrobený zo žaluďa. Skúsil si ho dať do zobáka, no vypadol.
Skúsil orechovú škrupinu. Zlomilo sa to.
Skúsil prázdnu ulitu slimáka a tá zostala na mieste presne tak dlho, ako Dannymu trvalo, kým prikývol.
Potom uvidel starý drevený gombík, ktorý ktosi dávno stratil na lesnom chodníku. Bol tvrdý ako kameň a mal dieru priamo v strede.
Nasadil si ho na zlomenú špičku zobáka ako náprstok.
Nasledujúce ráno o šiestej si Danny sadol na jeho kmeň a zaklopal.
RAT-A-TAT-TAT-TAT!
Znelo to hlasnejšie ako predtým. Oveľa silnejší.
Veveričky poskočili. Sojky spadli z konára. Jazvec reptal, že toto je už priveľa, ale aj tak vstal.
A sova si zakryla uši krídlami a povedala len jednu vec: „Ó, môj Bože.
Buenas noches.
Komentár