Snip-Snap! Veľké dobrodružstvo malej sponky do vlasov

Kedysi dávno, na slnečnom parapete nad malým dreveným toaletným stolíkom, žila sponka do vlasov menom Snappy.

Snappy bol malý. Snappy bol jasne, lesklá ružová. A vo vnútri Snappyho žila malá, pružná pružina, vďaka ktorej bol skákavý, zaneprázdnený a nedokázal pokojne sedieť.

Jeho najobľúbenejšou vecou na celom svete bolo otvárať a zatvárať, otvárať a zatvárať. „Šťap-cvak! Šťap-cvak! Šťap-cvak!“

Snappy sa vidí v zrkadle a predstavuje si, že je mocný krokodíl.

Jedného rána sa Snappy zazrel vo veľkom zrkadle. Doširoka otvoril svoje malé ústa a tam, lesknúce sa v skle, uvidel dva rady lesklých plastových zubov.

Snappy zalapal po dychu. „Prečo,“ zašepkal, „ja nie som vôbec sponka do vlasov. Som krokodíl! Najnebezpečnejší a najstrašnejší krokodíl v celej miestnosti!"

A od tej chvíle mal Snappy vo svojej pružnej malej hlavičke len jednu myšlienku: nájsť niekoho dosť odvážneho, aby otestoval jeho mocné čeľuste.

Snappy sa pripne na žltý záves a hojdá sa ako vtipná ružová dekorácia.

Veľký lov po miestnosti

Snappy odvážne odskočil z toaletného stolíka a vydal sa na lov. Čokoľvek mu prišlo do cesty, poriadne to uhryzol ako krokodíl.

Najprv zbadal záves, ktorý sa jemne hojdal vo vánku ako chvost nejakej obrovskej beštie. „Aha! Môj prvý úlovok!“ zvolala Snappy a – šup-snap! – silno sa zahryzol.

Ale neprehltol opona hore. Och nie. Len tam visel, visel z látky a hojdal sa tam a späť ako vtipná malá ružová dekorácia. Opona si to ani nevšimla.

Snappy neškodne poskakuje blízko ospalého chvosta mačky Kitty na slnečnom koberci.

Potom sa Snappy priplazil k mačke Kitty, ktorá sa schúlila v teplom slnečnom svetle a tvrdo spala. Kittyin chvost lenivo kýval sem a tam. „Divoký a nebezpečný chvost!“ zašepkal Snappy. „Dokonalý pre krokodíla ako ja!“ A – šup-snap! – vrhol sa.

Ale Kitty len ospalo zamrmlala. mrrrow, mykol jedným uchom a prekotúľal sa na druhú stranu. Snappy sa odrazil a s tichým boing, ako malú zelenú žabu.

Snappy sa snaží zahryznúť do teplej misky polievky a vyzerá premočený a zmätený.

Potom Snappy zacítil niečo teplé. Tam, na stole, stála pariaca misa polievky. „Aj krokodíly musia jesť!“ vyhlásil a – šup-snap! – z celej sily sa vrhol na polievku.

Ale polievku si nemôžeš zahryznúť. Teplý vývar mu vkĺzol priamo medzi zuby a chudák Snappy odišiel premočený, mokrý a strašne zmätený.

Krokodíl, ktorý nedokázal chytiť záclonu. Krokodíl, ktorý nedokázal chytiť mačku. Krokodíl, ktorý nedokázal chytiť ani večeru. Snappyho pružné srdce trochu ochablo.

Ellie sa snaží kresliť, zatiaľ čo jej jedna divoká kučera padá do očí a Snappy ju sleduje zblízka.

Problém s nezbednou kučerou

Teraz pri tom istom stole sedela dievča menom Ellie.

Ellie kreslila veľmi dôležitý obrázok – obrázok pre svoju babičku s veľkým žltým slnkom, domom a tromi tučnými kvetmi. Kreslila ho celým srdcom.

Ale každých pár sekúnd jej jeden neposlušný kučera vlasov – dlhý, divoký, zamotaný prameň – spadol do očí.

Ellie ju odtlačila. Znova spadla. Zväčšila ju... pfff. Znova spadla. Zakryla jej oči, takže nevidela papier, a pomaly, pomaly sa Ellie začala triasť brada a oči sa jej zaplnili slzami. „Nevidím svoj obrázok,“ povedala smutne. „Tie hlúpe vlasy mi stále prekážajú.“

Zdola na podlahe Snappy sledoval, ako sa nezbedný kučera hojdá, prevaľuje a váľa.

A zrazu v jeho malej jari niečo cvaklo.

Toto, pomyslel si Snappy. TOTO je môj skutočný boj! Nie záclony. Nie mačky. Nie polievka. Mojím skutočným a mocným nepriateľom je Neposlušný divoký kučeravý!

Ellieina mama jemne pripne Snappyho na nezbednú kučeru, aby ju udržala.

Najväčší úder v histórii

Práve vtedy prišla Elliina mama. Videla slzy, videla padajúce kučery – a videla lesklú ružovú sponku ležiacu na podlahe.

Zdvihla Snappyho. Jemne stlačila jeho malé páčky, takže sa mu doširoka a odvážne otvorila papuľa, a potom ho položila priamo na ten neposlušný prameň vlasov.

ŠTRÚCH!

Bolo to najväčšie, najodvážnejšie a najdôležitejšie „škriabanie“ v celej histórii.

Snappy sa držal. Jemne, ale tak pevne, zovrel divokú kučeru a nie pustil. Neposlušný prameň bol konečne chytený a úhľadne schovaný z cesty.

Ellie šťastne ukazuje svoju hotovú kresbu, zatiaľ čo Snappy jej drží kučeru.

„Vidím!“ zvolala Ellie a zatlieskala rukami. „Znova vidím svoj obrázok!“ A dokončila kresbu pre babičku – slnko, dom a všetky tri tučné kvety, jasnejšie a šťastnejšie ako predtým.