Večer sa zniesol nad kopcom. Obloha si pretrela svoje fialové oči.
Jemné modré zívnutie sa vykĺzlo z malého obláčika.
Aaaah.
Preletel okolo striech a ošúchal mačku na parapete. Mačka pomaly žmurkla.
Mrrr-aaah.
Zívanie sa odrazilo na rohožku, kde si pes stočil chvost okolo nosa.
Juchúúú.
Na poli si krava v mesačnom svite zložila nohy.
Múúú.
Na jazierku si kačica zaborila jednu nohu do peria.
Kvá-ááá.
Jeho malé zívnutie stúpalo vyššie a vyššie, až kým nedosiahlo mesiac. Mesiac sa usmieval a jeho okraje zjemňovali.
„Dobrú noc, malé zívanie,“ zašepkal mesiac.
Zívanie sa nieslo domov na striebornom vzduchu. Dvakrát zaklopalo na okno.
Klop, klop.
Mama odhrnula záves a ospalo sa usmiala.
Haaaaah.
Bábätko sa hlbšie zachumlalo do deky.
Aaaaah.
Malé zívnutie sa zvinulo vedľa postele, menšie ako vzdych.
V dome bolo ticho. Zvieratá bolo ticho. Dokonca aj mesiac bol ticho.
Pst. Všetci spia.
Komentár